Optimálny pohyb

Naším základným pohybom v dnešnej dobe je asi sedenie. Sedíme takmer celé dni na zadku častokrát v práci len pri počítači v online prostredí. To sa nedá vôbec porovnať s dobami, keď žili naši rodičia, starí rodičia alebo prastarí rodičia. Roboty mali ako na kostole a takmer celé dni si nesadli. Ich základným pohybom bola chôdza. Zaujímavé ako sa dá doba zmeniť za pár desiatok rokov. Ako ľudia zleniveli a z lúk, lesov, pasienok sa vytratili a nahrnuli sa do veľkých miest, kde sedia v kanceláriách na zadkoch. Nehovorím, že nerobia záslužnú prácu, ale je to naozaj interesantné.

hlediště.jpg

Niekde som čítala, že optimálnym stavom pre ľudský organizmom nie je sed ani státie. Prirodzený pohyb je chôdza alebo beh, prípadne ležanie, teda skôr spanie, ktoré je vnímané ako oddych. To znamená, že človek by nemal prespať celé dni, ani presedieť dlhé hodiny v práci. Mal by byť v neustálom alebo aspoň pravidelnom pohybe.

Ako z tohto začarovaného kruhu von?

Pri sedavej práci sa odporúča minimálne každú hodinu sa zodvihnúť a spraviť aspoň pár krokov. Určite sa neráta len tých pár krokov za deň, ktoré spravíte na záchod a naspäť. Alebo si pochoďte na záchode, v kancelárii alebo môžete spraviť zopár drepov na záchode (samozrejme, ak sa tam zmestíte). Nejaký pohyb je určite prínosný ako žiadny. Obedovú prestávku určite netrávte v kancelárii. Ani si neoddýchnete ani sa neprejdete. Najlepšie urobíte, keď sa pôjdete niekam najesť.
Takisto nevyhrali lotériu ani tí, čo robia v nejakej fabrike alebo továrni, kde majú síce pohyb, ale majú ho dosť jednostranný. Neustále vykonávajú tú istú činnosť, napríklad úklon do tej istej strany alebo ťukanie tou istou rukou do tlačidiel. Na tomto sa im tiež podpíšu pravdepodobne nejaké zdravotné problémy, o ktoré určite nemajú záujem.

lavička.jpg

Ja by som navrhla vrátiť sa do starých dobrých čias, keď si ľudia museli samy zaobstarať potravu na ďalšie obdobie. Pohybu mali dosť a žilo sa im isto lepšie ako nám teraz, hoci máme všetko, na čo si pomyslíme, nejako sa viac rozvádzame, hádame a menej sa máme rady…